Liptovský Mikuláš
  • Polsky
  • English
  • Slovensky
  • Liptovský Mikuláš - erb mesta
    Pohľady z mesta Liptovsky Mikulas

    Hory

    Prírodné krásy radia Liptov medzi najatraktívnejšie regióny Slovenska. Samotný Liptovský Mikuláš leží v mierne teplej klimatickej oblasti na dne Liptovskej kotliny, ktorá má priemernú ročnú teplotu okolo 7°C. Lúčnatá a oráčinová Liptovská kotlina je obklopená vencom hôr, v ktorých prevládajú ihličnaté, najmä smrekové lesy. Nad ich hornou hranicou rastie kosodrevina, vyššie sú už len alpínske lúky a skalné biotopy. Veľmi pestrá je flóra vápencových oblastí Červených vrchov a Sivého vrchu v Západných Tatrách, vápencových oblastí Nízkych Tatier i Chočských vrchov. Už od mája hýria pestrými farbami kvetov.

    Na severovýchode Liptovu dominujú prevažne žulové Vysoké Tatry s končiarom Kriváňa (2494), ktorý je nielen neodmysliteľnou súčasťou liptovskej panorámy, ale i symbolom Slovenska. Tento najzápadnejší vysokotatranský štít, opradený mnohými legendami, môžete za dobrého počasia vidieť aj z Liptovského Mikuláša.
    Na Vysoké Tatry nadväzuje severná horská obruba Liptova – o niečo nižšie Západné Tatry s najvyšším vrchom Bystrá (2248). Ich vrcholy, najmä okolo Žiarskej doliny, sú v lete lákadlom pre peších turistov, v zime zas rajom skialpinistov. Úchvatný výhľad na celý Liptov vás čaká na vrchole Baranca (2184), ktorý kraľuje nad mestom. Neoľutujete ani, keď sa vám podarí zdolať Baníkov (2178), Tri kopy (2136) a Ostrý Roháč (2087).
    Chočské vrchy na severozápade Liptova sú celkom odlišné. Na rozdiel od iných pohorí nemajú súvislý hlavný hrebeň – rozčlenili ich potoky, ústiace do Liptovskej Mary. Najvyšším vrchom je vápencový a dolomitový Veľký Choč (1611), ktorý ponúka jeden z najkrajších kruhových výhľadov na Slovensku – nezacláňajú ho kopce v širokom okolí – Choč ich prevyšuje o viac ako 300 m. V Liptove sú však krásne nielen výšiny. Presvedčíte sa o tom v krasových tiesňavách Prosieckej a Kvačianskej doliny.
    Južným ohraničením Liptova je mohutná 80 km dlhá hradba Nízkych Tatier. Najvyšším vrchom je žulový Ďumbier (2043). Jeho vyhĺbené kotly, široké doliny i skalnaté zrázy sú svedkom činnosti horských ľadovcov, ktorými bol, tak ako vysokotatranské štíty, pokrytý v starších štvrtohorách. V zime sú obľúbené najmä svahy Chopka (2023), či ďalšie nízkotatranské lyžiarske strediská. Svojrázny podzemný svet jaskýň a priepastí skrývajú krasové oblasti Jánskej a Demänovskej doliny s Demänovským jaskynným systémom, najdlhším na Slovensku (dosiaľ bolo objavených 35 km). Sprístupnené sú Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa slobody najznámejšia sintrová jaskyňa u nás. Jánska dolina sa zas pýši najhlbšou jaskyňou Slovenska Starý hrad (432 m).

    Na potulkách horskými oblasťami Liptova sa môžete stretnúť s mnohými vzácnymi druhmi flóry a fauny. Rastie tu aj veľa endemických druhov rastlín, aké inde na svete nenájdete, napríklad pakrálik alpínsky tatranský, lyžičník tatranský, iskerník vysokotatranský, vzácna večernica slovenská, či známy poniklec slovenský. Aj ľadové doby tu zanechali svoje stopy; jednou z nich je klinček ľadovcový.

    Liptovské pohoria sú domovom pre lesné vtáky, jeleniu, srnčiu i diviačiu zver, ale aj šelmy, ako napr. medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. Typickými obyvateľmi tatranského vysokohorského pásma je svišť vrchovský tatranský a kamzík vrchovský tatranský, tiež relikty ľadových dôb. Vo vápencových skalách v lete hniezdi murárik červenokrídly, skutočná ozdoba týchto hôr. Prírodným bohatstvom tohto regiónu sú aj poľovné revíry jelenej, srnčej a diviačej zveri. Jedinečné prírodné hodnoty Liptova boli dôvodom pre vyhlásenie dvoch najväčších slovenských národných parkov – Tatranského národného parku (r. 1948) a Národného parku Nízke Tatry (1978). Okrem týchto dvoch, ktoré dominujú strednému Liptovu, dolný Liptov od juhozápadu lemuje Národný park Veľká Fatra (2002). Takýto štatút je pripravený aj pre Chočské vrchy.
    [f:galeria] 




    Hory

    Prírodné krásy radia Liptov medzi najatraktívnejšie regióny Slovenska. Samotný Liptovský Mikuláš leží v mierne teplej klimatickej oblasti na dne Liptovskej kotliny, ktorá má priemernú ročnú teplotu okolo 7°C. Lúčnatá a oráčinová Liptovská kotlina je obklopená vencom hôr, v ktorých prevládajú ihličnaté, najmä smrekové lesy. Nad ich hornou hranicou rastie kosodrevina, vyššie sú už len alpínske lúky a skalné biotopy. Veľmi pestrá je flóra vápencových oblastí Červených vrchov a Sivého vrchu v Západných Tatrách, vápencových oblastí Nízkych Tatier i Chočských vrchov. Už od mája hýria pestrými farbami kvetov.

    Na severovýchode Liptovu dominujú prevažne žulové Vysoké Tatry s končiarom Kriváňa (2494), ktorý je nielen neodmysliteľnou súčasťou liptovskej panorámy, ale i symbolom Slovenska. Tento najzápadnejší vysokotatranský štít, opradený mnohými legendami, môžete za dobrého počasia vidieť aj z Liptovského Mikuláša.
    Na Vysoké Tatry nadväzuje severná horská obruba Liptova – o niečo nižšie Západné Tatry s najvyšším vrchom Bystrá (2248). Ich vrcholy, najmä okolo Žiarskej doliny, sú v lete lákadlom pre peších turistov, v zime zas rajom skialpinistov. Úchvatný výhľad na celý Liptov vás čaká na vrchole Baranca (2184), ktorý kraľuje nad mestom. Neoľutujete ani, keď sa vám podarí zdolať Baníkov (2178), Tri kopy (2136) a Ostrý Roháč (2087).
    Chočské vrchy na severozápade Liptova sú celkom odlišné. Na rozdiel od iných pohorí nemajú súvislý hlavný hrebeň – rozčlenili ich potoky, ústiace do Liptovskej Mary. Najvyšším vrchom je vápencový a dolomitový Veľký Choč (1611), ktorý ponúka jeden z najkrajších kruhových výhľadov na Slovensku – nezacláňajú ho kopce v širokom okolí – Choč ich prevyšuje o viac ako 300 m. V Liptove sú však krásne nielen výšiny. Presvedčíte sa o tom v krasových tiesňavách Prosieckej a Kvačianskej doliny.
    Južným ohraničením Liptova je mohutná 80 km dlhá hradba Nízkych Tatier. Najvyšším vrchom je žulový Ďumbier (2043). Jeho vyhĺbené kotly, široké doliny i skalnaté zrázy sú svedkom činnosti horských ľadovcov, ktorými bol, tak ako vysokotatranské štíty, pokrytý v starších štvrtohorách. V zime sú obľúbené najmä svahy Chopka (2023), či ďalšie nízkotatranské lyžiarske strediská. Svojrázny podzemný svet jaskýň a priepastí skrývajú krasové oblasti Jánskej a Demänovskej doliny s Demänovským jaskynným systémom, najdlhším na Slovensku (dosiaľ bolo objavených 35 km). Sprístupnené sú Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa slobody najznámejšia sintrová jaskyňa u nás. Jánska dolina sa zas pýši najhlbšou jaskyňou Slovenska Starý hrad (432 m).

    Na potulkách horskými oblasťami Liptova sa môžete stretnúť s mnohými vzácnymi druhmi flóry a fauny. Rastie tu aj veľa endemických druhov rastlín, aké inde na svete nenájdete, napríklad pakrálik alpínsky tatranský, lyžičník tatranský, iskerník vysokotatranský, vzácna večernica slovenská, či známy poniklec slovenský. Aj ľadové doby tu zanechali svoje stopy; jednou z nich je klinček ľadovcový.

    Liptovské pohoria sú domovom pre lesné vtáky, jeleniu, srnčiu i diviačiu zver, ale aj šelmy, ako napr. medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. Typickými obyvateľmi tatranského vysokohorského pásma je svišť vrchovský tatranský a kamzík vrchovský tatranský, tiež relikty ľadových dôb. Vo vápencových skalách v lete hniezdi murárik červenokrídly, skutočná ozdoba týchto hôr. Prírodným bohatstvom tohto regiónu sú aj poľovné revíry jelenej, srnčej a diviačej zveri. Jedinečné prírodné hodnoty Liptova boli dôvodom pre vyhlásenie dvoch najväčších slovenských národných parkov – Tatranského národného parku (r. 1948) a Národného parku Nízke Tatry (1978). Okrem týchto dvoch, ktoré dominujú strednému Liptovu, dolný Liptov od juhozápadu lemuje Národný park Veľká Fatra (2002). Takýto štatút je pripravený aj pre Chočské vrchy.
    [f:galeria]